20. augusta 2014

Mesačná krajina...



Mesačná krajina

Občas sa v nociach mením na prízrak
a kráčam po mesačnej krajine.
Pustej, bielej a studenej...

Mesiac – očarujúci z diaľky,
ma zblízka desí.
A ja sa musím učiť po ňom kráčať,
nemôžem sa pred ním schovať za závesy,
nemôžem sa schúliť pod posteľ.
Stále je to práve mesiac,
ktorý robí zo živých sŕdc a tiel
iba prízraky...

Chýba mi ráno.
Ostávam po ňom neustále smädnou.
Aj keď nemôžem zniesť páľavu ranných lúčov...

Mesiac a ja sme jedno...



foto internet

17. augusta 2014

O čakaní...



Čakanie

Nie som dobrá v čakaní.
Som živel,
čo sa nebráni
ohnivému boju.

Nie som dobrá v čakaní.
Aj včera sa mi zaperlilo na tvári...
Len som túžila, nech sa vyparí,
nech ho nahradí chcené.

Lenže je ako voda –
pripravuje nás s tým, čo pestujeme
na prvý lístok, kvet aj plod.

Nie som dobrá v čakaní na žitie,
lebo ma pripravuje o život.



foto internet 

16. augusta 2014

Hitparáda - 33. kolo...

Milí priaznivci našej muziky, ďakujeme za prejavené sympatie a fanúšikovskú vytrvalosť :), ktorá nás neustále povzbudzuje v našej práci... V tomto kole Gospelparády nás Vaše hlasy opäť prebojovali na najvyššiu priečku... Tešíme sa, že rádio Lumen stále ponúka kvalitný výber kresťanskej hudby v Gospelparáde, ktorá má na slovenskej kresťansko-hudobnej scéne nepochybne svoje miesto a aj váhu a sme vďační, že aj nám je takto poskytnutý priestor medzi ďalšími skvelými gospelovými piesňami... O to viac si ceníme, že hlasujete práve za nás... :)

Z Vašich bodíkov sa veľmi potešíme aj v tomto týždni, preto Vás pozývame hlasovať aj naďalej (odkaz vpravo na blogu)... :)

13. augusta 2014

Chminianska Nová Ves...

Pozývame Vás do Chminianskej Novej Vsi, kde sa 26.8.2014 o 18:00, okrem ďalšieho bohatého programu, predstavíme aj my, s hudobno-poetickým pásmom Áno za život.



Áno za rodinu...



O sochároch

Sadla búrka. Utíchol dážď aj hromobitie.
Všetko v dome, v byte,
sa po kriku ponorilo do zvláštneho ticha.
No keď sa usmial,
všetko bolo opäť v poriadku.

Sochár sa svojmu dielu dáva cez údery.
Vždy mramor alebo drevo ofúkne,
díva sa, kam až dláto zasiahlo.
Občas už ani sám neverí,
že dielo bude dobré...
Vtedy ho socha vedie,
keď je úder nepresný, nečakaný,
keď sa ruka umelca unaví...
Tak sa dopĺňajú.

Otec vkladá svoju múdrosť,
svoje nádeje
do detských čŕt.
Občas sa trápia obaja.
Môže sa zdať, že celé dielo je nejasné,
že dni sa nevyvíjajú podľa predstáv.

No v skutočnosti sú najťažšie len dni,
keď sochár prestal...

Mnohí básnici písali o rukách otca,
o mozoľoch,
o ochrane hniezda...
No v skutočnosti milujeme sochára nie z obdivu,
ale preto, že to nevzdal... 



foto internet