Z textov...

Si tichom...

Si tichom,

keď sa mi rozprávanie máli.

Pristúp prosím bližšie,

aby sme si neklamali...

Si všetkým, o čo som nežiadala

a predsa mám...

Viem ťa naspamäť,

no aj tak ťa nepoznám...

Piesočná duna

potrebuje každé zrnko piesku.

Aj mozaika

by bez jedného kamienka bola celkom iná...

Tak ťa prosím, cíť ma celú

v každom mojom kúsku...

Veď aj mesiac pokiaľ má slnko,

Nezhasína...

Na trávu padá šero

a z vody vzlietli pelikány...

Teraz ako konce nite

sme vzdialení, blízki a sami...

Poď pošepkám ti,

čo sa nevraví plným hlasom...

Ostávam tvoja,

aj keď vymeraný čas sa míňa s tvojím časom...

foto internet

Jarnejšie...

Strom

 

Poď, budem ti vravieť čo vidím.

Veď dvaja vidia ďalej...

Jeden skúma vetvy,

druhý korene...

Veď oboje treba na strom...

Budem počúvať,

keď ma budeš volať po mene.

Veď dvaja vnímajú slovo plnšie.

Veď čosi sa musí vypovedať,

aby druhý počul...

Hoc aj vlahu, vietor, ticho...

Poď, budem tvojou vierou,

budem veriť oddane a naivne

vo všetko čomu neveríš.

A potom, keď strom zakvitne,

vôňa nás pozve usmiať sa.

Ja budem cítiť jablká a ty škoricu,

ktorou ich neskôr posypeme...

Na jeseň ti podám červené.

Ochutnáš z mojej viery...

Ochutnám plody času...

Potom ma vezmeš za ruku.

Budem tvojím dotykom.

Listy a kôra...

Jeden strom...

foto internet

O bludisku...

Blúdim...

Ak blúdim,

tak len preto, že hľadám.

A skúšam.

Stále kráčať iným smerom.

Kroky ubúdajú.

Ako stránky pred dočítaním príbehu.

Stojím na brehu.

Pred mostom, ktorý možno vedie k tebe.

Púšť.

Len piesok a kamenie ostalo tam,

kde som nezvlažil poranené vzťahy.

Hľa, človek.

Áno, som človek, celkom nahý.

Neostalo takmer nič.

Veď nič som neodpustil...

Preto blúdim...

Čas plynie

ako pramienky slnečných lúčov.

A moje trpké ticho

stále vanie...

Dokým sa neobrátim naspäť k tebe,

prosiac o tvoje odpúšťanie...

foto internet

Knižkovanie...

Pozdravujem Vás všetkých...

Chcem povedať, že už sme prekročili limit 100 predaných kníh... :) chcem sa Vám teda veľmi poďakovať, že sa zaujímate, že mi píšete, že ma podporujete...

PS: knihy a CD sú stále k dispozícii...

 pekný deň a dočítania... :)

Zrnko...

Zrnko

Vlož mi do rúk zrnko pokory.

A áno, nech to bolí.

Ja budem ako loďka na mori,

kvapka tečúca k oceánu soli...

Život má byť posolený...

Aby chutil,

aby sa ľahšie prehrýzali zmeny.

Vlož mi do rúk zrnko pokory

a buď mi krajcom chleba...

Nauč ma počúvať ticho, ktoré hovorí,

nauč ma skloniť vtedy hlavu.

Nauč ma dotýkať sa slov,

keď plynú ako oblaky po modrom saténe...

Vlož mi do rúk zrnko pokory,

obrús kamene...

A áno, nech to páli.

Budem ako loďka na mori,

objímem vodu,

z pevniny sa vzdialim...

foto internet