21. júla 2015

Znovu o hviezdach...



Tajomne hviezdna

Mesiac visel za priehľadnú nitku z oblohy.
A hviezdy, vyblýskané tisícročné ostrohy,
premieňali po stáročia ľuďom svet.
Padajúce za oknom
často sa obtreli aj o môj parapet.

Niekedy som na ňom nechávala
hlinený krčiažtek,
snáď sa v ňom jedna zachytí...

Rozdrvila by som ju na prášok,
vsypala do kalíška s atramentom.
To by bola dôstojná smrť pre hviezdu.
Nestihla by totiž zhrdzavieť,
premenená na večný let...

A slová by sa z básní sypali ľuďom
ako priania.
Zomierali by s hviezdami za svitania.


Komu dnes padáš do krčiažka?



foto internet

1. júla 2015

Spomienky...

Dážď 

Život rozrátaný na sivasté mraky.
Schyľuje sa na dážď.
Prestal si veriť na zázraky.
Ulica vonia jej rukou v tvojich dlaniach.
Je to už príliš dávno na to,
aby si zabudol jej meno.
Svet sa pre teba stal
bezvýznamnou scénou,
keď v ňom prestala hrať hlavnú rolu.
Musíš myslieť na čas,
keď ste boli spolu...

Ďalej pršíš...
A len držíš a držíš
jej krehkú ruku...


Foto internet

25. júna 2015

Byť človekom...

Po odmlkách kvôli mojim študijným povinnostiam, ktoré mám na čas úspešne ukončené, rada budem prispievať pravidelnejšie...

O tom, ako sme, aj nie sme...


Byť človekom

Vo vnútri voláš pálčivým tichom,
ozvena vekov v tebe znie -
všetci rozumejú len ty nie...
 

Včera ťa učili kráčať a dnes hovoriť,
všetky ich pravidlá poznáš naspamäť,
tak nech ti dajú odpovede hneď:

Na ľudskú pýchu a zavreté dvere,
v posvätnom tichu, v dobrej viere
hútaš čo znamená byť človekom.
Pokorne dávať a nežiadať späť,

vravia čosi, čo vôbec nevidieť.
Tak čo vlastne značí byť človekom?

Jedna plus dve sú vždy tri -
prečo k jednému skláňam sa k druhému nie?
Otázka za otázkou v tebe tkvie...

Sú si rovní a potom rovnejší,

vraj tak bol vyskladaný svet.
Dnes smieš všetko, stačí iba chcieť...



foto internet

19. júna 2015

Farbiť svet...



V týchto dňoch sme nahrávali pieseň, ktorú posielame do súťaže o hymnu Národného pochodu za život 2015, ktorý sa bude konať v Bratislave... Držte nám, prosíme, palce, v najbližších dňoch ju poskytneme aj na FB, aby ste sa mohli spolu s nami potešiť nielen z piesne, ale najmä zo života :) - tak ako o tom aj spievame... Zafarbime svet úsmevom :) - aj dnes...


Pastelky

Keď si urobil prvý nádych,
objavil prvý úsmev,
naučil sa opatrne kráčať,

ruku vložil do dlaní prázdnych,
povedal svoje prvé slovo,
prinútil ľudí okolo sa smiať...

Život prebúdza všetky svetové strany,

svet farbí úsmevom jak pastelkami.

Slnko nezapadá nad človekom,

nech sa rozhorí radosť, čo je len plamienkom.

Každý tvoj moment je kamienkom –
v mozaike spájaš sa so svetom.
Chvíle sú akordom, piesňou strún,
kvet, ktorý vykvitol z piesočných dún.


foto internet

8. júna 2015

Pieseň z Bieleho odkazu...

Mala som tú česť podieľať sa na projekte Biely odkaz, ktorý sa konal včera v Bardejove na námestí... Celá akcia sa niesla v duchu mieru, pokoja a slobody, ktoré mnohí ľudia nemôžu zažívať...
Nuž a práve na toto podujatie som vytvorila pieseň Divoké kone... ako túžbu po spomínaných hodnotách...



Divoké kone

Čas skrotol,
divoké kone s ním,
čo bežia do dialí,
potichu ustali.
Vidia v odraze vody orly,
chceli by letieť ako ony,
ale nemôžu...

Biele kone
pijú zo stupaje
rozorvanej zeme,
čo celkom nahá je,
človek zmenil ju na nepoznanie.
Kone z nej pijú.

Cválajú v pätách
orlom na koniec sveta
a veria, že im narastú krídla.
Cválajú k súhvezdiu Pegasa
s otázkou či ozaj nedá sa...
Či im nenarastú bájne krídla...

Kam bežíte kone, slobodné?
Cesty sú zradné, tmavé a nerovné.
Človek zabudol lietať, je stratený.
Kým svoju túžbu zas na krídla nezmení.


Mesiac oddane
vnoril sa do kvapiek
a zo sĺz človeka
skúša zložiť liek
na nelásku, nepokoj
a tváre zahľadené
do seba v odraze vody...

Divé kone
ďalej tryskom bežia
cez lesy, cez lúky,
kde ľudské ruky
nesiahnu, neničia,
neberú vieru a túžbu letieť...



foto internet