Stránky

18. decembra 2012

Krok II.



Krok za svetlom...

Prišla noc.
Pútnik si sadol na kraj chodníka.
Ešte za šera sa mu zdalo,
že v diaľke bliká svetlo.
Lenže teraz vytrvalo uniká.
Možno že tam vôbec nebolo.
Potme sa kráčať nedá.
Zvuky noci zosilneli.
A hoci vedel,
že znejú presne ako zneli,
mal trochu obavy.
Kam zloží hlavu?
Kde sa ukryje?
Napokon sa rozhodol,
že pôjde ešte chvíľu hore cestou.
Po pár krokoch bol na vrchu kopca
a pod sebou zbadal rozsvietené mesto.
Pochopil, že tmy sa nesmie báť.
Len ak sa naučí nezastať,
svetlo sa vždy ukáže samo.
A spolu sním aj vytúžené ráno...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára