Stránky

22. decembra 2012

Krok IV.



Krok k Chlebu...

Chlieb náš každodenný.
Niekedy iba kôrka.
Keď je pútnikovi ťažko,
aj tá zhorkne na jazyku.
Ale kráča.
Ty si iný.
Nestávaš sa vecou zvyku.
Niekedy sa bolestivo kráča k tebe,
ale si blízko, v najjednoduchšom chlebe.
Vlnia sa klasy pri prašnom chodníku.
Aj pútnik zastal na chvíľu.
Slnečné lúče pália vzduch na ceste k obiliu.
Veď aj človek musí ako semienko čakať na pôdu,
potom na teplo a na vodu.
Keď si myslí, že prerástol sám seba,
život mu prejdú kosou.
Rozmlátia ho na kúsky,
a z dobrého čo sa nazbiera,
je premenený ako zrnká na múku.
Potom žije chvíľu ako chlieb,
kým sa nerozdá.
Dávno zabudol už na lúku.

Pútnik sa prebral zo snívania.
Ty si sa dal celý.
Preto aj on vie, že ho budeš čakať v cieli.



foto internet

1 komentár: