Stránky

27. marca 2013

Krížová cesta pútnika (11)...



Zastavenie desiate

Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat


Nahý pred sebou

Definitívne odmietam ďalej niesť so sebou tú príťaž. Zhodil som svoje bremeno na zem. Keď sa oblak prachu rozptýlil, zbadal som, že som nahý. Desivo som zistil, že všetko, čo zakrývalo moju nahotu, bol môj samotný hriech. Ale nie je možné ísť bez neho ďalej. Ponáhľam sa, aby som sa obliekol. Z diaľky počujem smiech. Smejú sa, keď ma vidia v pravom svetle. Spoza chrbta ma ktosi oslovil: „Kto ťa upozornil, že si nahý?“. Viem, kto to bol. A predsa je hanba priveľká na to, aby som priznal pravdu. Hriech sám je teraz žalobcom. Kým najprv bol prostriedkom, teraz je už aj cieľom. Na chvíľu ho zhodiť ako masku znamená zostať nahý.

Som nahý pred sebou. Vidím svoju vlastnú úbohosť. Toto je moment, keď sa nemôžem klamať, lebo nemám čím. Je to chvíľa, keď všetko vidím skutočne.

Pozri, Pane, obaja tu stojíme nahí. Ale ja sa opäť chystám zakryť hriechom. Ty zostávaš nahý, aby si môj hriech zakryl sebou samým. Ja som zdesený, Ty úplne ponížený, aby si mi vrátil ľudskú tvár. Si nahý až na dušu. Nahý až na hriech nás všetkých...

Prosím, Pane, pomôž mi nájsť v Tebe moju stratenú dôstojnosť...




Nahý Boh, ó, aké zvláštne.

Jak si prišiel, odchádzaš.

Na posmech a krutý koniec

telo celkom odovzdáš.

Stíšený...


foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára