Stránky

28. marca 2013

Krížová cesta pútnika (12)...



Zastavenie jedenáste

Pána Ježiša pribíjajú na kríž


Zavesil som život na klinec

Moja púť je niekedy nudná. Toľko ráz som si našiel činnosti a skutočnosti, ktoré ma mali rozptýliť. Nespočetné zábavky, ktoré mali zabiť nudu. Mali prehlušiť fakt, že putujem úplne nezmyselne. Záľuby, na ktoré som postupne strácal čas. Pomaly som jednu po druhej „zavesil na klinec,“ ako sa hovorí. Prišiel som na to, že ma nič nebaví. Že som sa prejedol všetkého. A keď ma nudilo už aj to, čo vlastne bolo zábavou, povedal som si, že už niet čo stratiť, ani čo získať. A „zavesil som na klinec“ aj vlastný život. Veď čo spraviť so všednosťou? Všednosť by nemala byť súčasťou života a už vôbec nie naplnením alebo formou.

Zavesil som život na klinec. Považoval som to za správne riešenie. Jednoduché... Najprv som sa zbavil všetkého podstatného a hlúposti, ktoré boli dočasnou náhradou, sa potom odhadzovali bez povšimnutia... Problém je v tom, že svoj život som mal zavesiť na kríž. Aby sa všetkému vrátil zmysel.

Pozri, Pane. Oboch nás pribíjajú. Ale Teba naozaj a mňa iba vo forme všetkého, čo sa mi nepáčilo a čo som považoval za zbytočné bremeno, hoci bremená slúžia na výchovu vlastnej pokory a trpezlivosti. Oboch nás držia klince. Ty si vďaka nim zavesený na kríž vykúpenia a ja sa stále viac a viac zahlbujem do seba. Sám sa pribíjam, sám visím na všetkom, čoho som sa snažil zbaviť...

Prosím, Pane, pripomeň mi hodnotu môjho života...




Klincami sa uisťujú,

že nikam neutečieš.

Mučenie a poníženie

znášaš, lebo miluješ.

Všemohúci...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára