Stránky

29. marca 2013

Krížová cesta pútnika (13)...



Zastavenie dvanáste

Pán Ježiš umiera na kríži


Umrel som radosti, umrel som nádeji

Ako často som počul mnohých rozprávať o smrti. Aké zdesenie napĺňalo ich slová. Sám som počas putovania stretol množstvo ľudí, ktorí žili pre to, aby neumierali. Zvrátiť smrť je ale nemožné, veď je jedinou istotou. Smrť tela je skutočne potvrdený, nevyvrátiteľný fakt. A predsa ma smrť nezaujímala. Nedotýkala sa ma. To, čo som videl, bolo len hmlisté, vzdialené a neosobné. Dokým som nezačal umierať dušou. Nielen vďaka hriechu. Ale hlavne vďaka odmietnutiu snahy žiť. Umrel som túžbe po živote. Umrel som všetkým skutočným citom. Ale nenastalo len úplné otupenie, ale aj absolútne rozpadnutie vnútra, pretože človek nie je stavaný na to, aby nič necítil voči druhým. Umrel som tiež predstave, že by sa to mohlo zmeniť.

Umrel som radosti, umrel som nádeji. Dvom skutočnostiam, ktoré ma mali naplniť, viesť a učiť viesť druhých. Umrel som radosti a nikdy viac som nevidel krásu sveta. Umrel som nádeji a nikdy viac som nepocítil lásku.

Pozri, Pane, ako obaja umierame. Ty úboho, ale iba navonok. V skutočnosti je to akt vrcholného víťazstva – umrieť za mňa, umrieť samotnej smrti. Ja umieram vo svojej špine a v úplnej prázdnote a beznádeji...

Prosím, Pane, dovoľ mi narodiť sa pre radosť a nádej, ktoré plynú z Tvojho vykúpenia...




Umiera Kráľ ako otrok

len pre ľudskú záchranu.

V prebodnutom srdci mnohí

obrátenie dostanú.

Milosrdný...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára