Stránky

18. marca 2013

Krížová cesta pútnika (2)...


Zastavenie prvé

Pán Ježiš je odsúdený na smrť


Nie som bez chyby

Narodil som sa ako každý iný. Umriem ako všetci ostatní. Na ceste, po ktorej kráčam, sa potkýnam. Ale tentoraz osobito. Sám.
Pamätám si ľudí, ktorí ma chceli vidieť dokonalého. Niekedy bolo pre nich ťažšie priznať si moje než vlastné poklesky. Bolo náročné vidieť ma padať. Túžbu po svojej dokonalosti pretavujú do mňa. Žiadajú stopercentnosť a pripravenosť. Jedni o mojich chybách mlčali a mlčia. Ukázať a pochopiť moje chyby by znamenalo, že ani oni nie sú dokonalí. Druhí mi moje chyby vykričali, aby prehlušili svoju vlastnú slabosť.

Nie som bez chyby. Dennodenne sa na túto skutočnosť dívam a občas ma pri zakopnutí premkne zvláštny pocit, že to kedysi mohlo byť lepšie, a že by som sa mohol meniť. Ale naučil som sa svoje konanie vždy hodnotiť ako najlepšiu alternatívu. Preto žiadam dokonalosť od všetkých vždy a všade. Nič neodpúšťam. Žiadnemu človeku a o to menej sebe.

Pozri, Pane, nedívam sa na seba v pravde, lebo mi na tom nezáleží. Vidím iba odraz skutočnosti, ktorý je v zrkadle môjho svedomia úplne prevrátený. Pozri, Pane, že stojíme na tom istom mieste. Obaja  odsúdení, ale Ty mlčíš v pokore, a ja mlčím v ľahostajnosti...väčšou chorobou než je krik, je ticho-  odmietavé, skresľujúce, vzďaľujúce ma od Teba a od druhých.

Prosím, Pane, nauč ma odpustiť si v tichu, v pravde...




V putách stojíš pred človekom,
ktorý má snáď z teba strach.
Ľud si žiada tvoju krv a
slobodu dostáva vrah.
Nevinný...




foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára