Stránky

23. marca 2013

Krížová cesta pútnika (7)...



Zastavenie šieste

Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár


Neponúkol som ruky dobru

Stále putujem a stretol som mnohých ľudí, ktorí prosili. Odtiahol som ruky. Niekedy som jednoducho zaklamal, že ich mám špinavé, inokedy, že sú plné práce alebo presný opak, že sú prázdne pre riešenie daného problému. Svoje ruky som nenatiahol k žobrajúcim o kúsok pochopenia, ale tlieskal som nimi úspešným, od ktorých som za potlesk dostal odmenu...

Neponúkol som ruky dobru. Ani pre druhých a ani pre seba. Vlastnými rukami som získal mnoho, ale nič dobré. Nič som nimi nezačal budovať, nič som nedokončil a zdanlivo ani nič nezničil. Ale ničiacim prvkom boli moje ruky vždy, keď neboli k dispozícii. Nikdy som svoje ruky nespojil a neponúkol dobrej modlitbe.

Pozri, Pane, moje ruky neslúžia vlastne na nič. Ty si ich ponúkol, aby si objal kríž. A potom je tu ešte Veronika. Vlastná jednoduchosť jej dovolila dostať sa k Tebe bližšie. Aj ja som tam stál a váhal. A kým som sa rozhodoval, predbehla ma. Ponúkla ruky, aby očistila z Tvojej tváre dôsledok mojich vín. Aby pochopila, čo sa deje pri každom skutku lásky, dal si jej novú tvár. Svoju. To všetko, aby som ja videl, že každý, kto ponúkol ruky dobru, skláňa sa v Tebe a s Tebou. Získava Tvoju tvár...Chcel si mi vysvetliť, že Ty neponúkaš seba, aby si sa zviditeľnil, ale že sa ponúkaš ako jediná Cesta, Pravda a Život. Toto je rozdiel medzi nami...

Prosím, Pane, nauč ma ponúkať ruky dobru...




Veronika, krehká žena,
podáva ti lásky kus.
Nežná láska môže zlámať
nenávisť a ľudský hnus.
Pokojný...


foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára