Stránky

13. júla 2013

Myšlienka do dažďa...



Po dlhej odmlke sa opäť prihováram cez riadky...
A prajem príjemné daždivé dni...


Libreto

Si moje libreto...
Ja tvoja melódia...
Viniem sa,
ležím na prestretom
živote...
Sme ľudia.

Ponorení v krivkách opery.
A vieme, že na konci niekto zomrie.
Nedobehne na nádvorie za oponu.
Si moje libreto...
Učím sa ťa naspamäť...
A niekedy tak veľmi nejde to...
Až všetky hlásky jednotlivých slov
trpia a blúdia
pomedzi noty...
Sme ľudia.

Odsúdení do samoty,
keď sedíme oproti sebe
ako múry domov cez ulicu
pamätajúce na bontón.
Preto neprekračujú hranicu
chodníka.
Mlčia. Boľavo. Ani ston.
Obyvatelia sa náhlia.
A pohľadom tie múry súdia...
Aj nás tak...
Sme ľudia...

Si moje libreto.
Jasné a presné.
Ani o písmenko viac.
A predsa tak zastreto
sa niekedy dívam na teba
pomedzi notovú osnovu,
keď ma tvoje slová budia.
Nevymeň ma, prosím, za novú...
Veď sme ľudia...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára