Stránky

18. septembra 2013

Áno za život - blok II.

II. MATKÁM

Slovko o žene
Najprirodzenejšia vlastnosť ženy je milovať. Žena dokáže prekročiť vlastný tieň, ďaleko presiahnuť svoje hranice, keď ide o otázku lásky. A v mene lásky je schopná vzdávať sa, podstupovať obete, bojovať, ale aj mať strach. Možno je to práve strach, ktorý sa premieňa až na rozhodnutie vziať dieťaťu život. Strach z príliš veľkej zmeny, strach zo straty milovaného muža alebo kariéry, strach z budúcnosti.
Lenže budúcnosť sa stala v okamihu počatia. Už ju neskladá len matka a otec, ale zvláštnym priamym spôsobom aj počaté dieťa, hoci si pod srdcom ženy ešte len hľadá svoj kúsok miesta, tak ako drobný korienok vrastá do hrudy hliny. Odpoveď na otázku čo a ako bude, je teda jednoduchá: Budúcnosť je presne tu, má deväť mesiacov a potom snáď množstvo ďalšieho času...
Na druhej strane je strach celkom prirodzený a pochopiteľný. O to viac, ak pri matke nestojí aj otec, muž. Rozhodovanie je ešte ťažšie, ak práve muž je ten, ktorý chce dieťa odstrániť...
Rozhodujúci boj lásky a strachu... a možno by stačilo len uistenie, že s darom – akým dieťa nepochybne je – prichádza aj potrebná pomoc...

Ostaneš?
Prebudila som sa a všetko bolo iné.
Intenzívne. Nové.
Vône, farby, hlasy.
Vtedy som pocítila, že existuješ.
Nie možno, nie asi.
Nehádala som.
Vedela som to kdesi hlboko vnútri,
vnímala som ťa najvlastnejším kolieskom svojej ženskosti –
povolaním matky.
Bála som sa, aby to nebolo vidieť,
aby to nezistili.
Veď všetko na svete teraz nepraje
našej posvätnej chvíli.
A bojím sa.
Ako ťa ochránim pred zlým svetom?
Možno...
Veď to bude akoby ťa len odvial vietor...
Nik sa nedozvie...
Ostaneš teda so mnou?
Ostanem s tebou?
Áno? Nie?


 

Texty: Zuzana Eperješiová
Foto: Jana Tomondyová

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára