Stránky

24. októbra 2013

Večerne...


Petrolejka

Túžim po spánku,
oblečená len do vánku
a tmavomodrého bdenia.

Túžim si zažať petrolejku,
pozorovať tiene na strope,
ako sa navzájom hlcú,
ako sa menia.

Túžim potichu odriekať
slová Otčenáša
a premýšľať, či sa už človek neponáša
na Otca...

Túžim sedieť s rukami položenými na stole
a čakať kým sa otvoria dvere.
Do izby nafúka trochu zimy.
„...a odpusť nám, lebo aj my odpúšťame iným...“

Túžim odpúšťať.
A ešte otáčať ručičky hodín smerom dozadu.
Prvé je ťažie.
Dnes už viem...

Túžim po spánku
a zažatej petrolejke,
kým sa znovu napijem
z rána...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára