Stránky

4. decembra 2013

Chvíľa osamote...



So sebou 

Nie je nič jednoduchšie
ako stáť pred krivým zrkadlom. 
Alebo nechať kamienok v topánke, 
kým neprestane tlačiť. 
Iste, každá hrana sa časom obrúsi. 
A možno by stačilo len skúsiť. 
Len oprášiť starý kus postriebreného skla, 
len sa vyzuť na pár minút. 
Len ohnúť ubolený chrbát  
ako lieskový prút 
a potom sa vystrieť s novým pohľadom. 
   
Bolo by márne sľubovať si, že to nezabolí. 
No mnoho dobrých vecí 
najprv nechutí neposlušnej vôli. 
Kým si človek nespomenie 
na svoju skutočnú tvár 
a na kamenie 
čo reže chodidlá. 
Kým sa nepozrie do duše
ako do najčírejšieho zrkadla...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára