Stránky

31. decembra 2013

Niekedy sa nedá...


O bdení... 

Je čas bdieť aj spať.
a predsa sa mi nechce.
Musím premýšľať
ako do seba tie jednotlivé dielce
zapadajú,
ako sa pretínajú cesty,
myšlienky aj domovy,
ako sa tvoria nové. 
  
Ako vtedy, keď som ako dieťa premýšľala
kam mizne mesiac v nove,
prečo sa slovo povie slovo 
prečo sú ľudia čo hovoria inou rečou
a nerozumieme si.
Dnes už len to druhé...
A ešte prečo slzy padajú po kvapkách,
no stekajú v stuhe,
prečo kvapka chvíle môže zmeniť dlhý čas.

Preto bdiem a čakám
na slovo a domov...



foto internet




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára