Stránky

2. decembra 2013

O tom čo je ťažšie...



Na hladine

Sedeli sme na piesku  
a more bolo pokojné. 
Pripadalo mi to trochu sentimentálne. 
Veď kto by tu sedel, 
keby zúrila búrka? 
A kto by sa v takom čase vôbec odvážil vyplávať? 
  
A hladný by nesiahol po väčšom kuse, 
ak mu je podávaný krajec a kôrka? 
A ten kto má vyhriaty dom, 
prečo by ostal v zime stáť? 
   
Prirodzene túžime po dobrom 
a po dostatku. 
Po spokojnosti, bezpečí a radosti. 
Takto to bolo už od počiatku. 
  
No aj tak si nechávame otvorené zadné dvierka, 
trochu miesta na hnev a semienko nepokoja, 
pamätáme si viac chyby a iné cudzie smietky. 
A čo tie naše klietky 
starostlivo postavené z brvien? 
  
Všetky stopy sentimentu odplavilo more, 
ktoré som predtým súdila. 
Asi je ťažšie vyberať si dobré, 
než po ňom iba túžiť, 
asi je ťažšie hodiť kameň,
aby sa hladina sčerila.



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára