Stránky

16. januára 2014

Letokruhy...



O krížikoch

Svietia slabé lúče slnka
na husto naskladané letokruhy.
Človek pomaly pripisuje ďalší krížik.
Pozerá späť na prvý a druhý,
ktoré písali detské ruky roztraseným ťahom –
posledné sa im začínajú podobať.
A v tichom rozhovore s Učiteľom
sklonil hlavu – vraj sa chce čosi opýtať.

Len keď je to už tak,
či by nemal ešte nejaký pripísať,
aby sa naňho nezabudlo.

Dobrý Pán Boh sa usmial
a začal rozprávať.
Vôkol sa rozprestrelo farebné ticho.
Vraj si môže pridať jeden krížik
za každé milé slovo,
každý dobrý úmysel
a každý skutok lásky.

Tak sa ho spýtal,
ako bude vedieť, za ktoré môže.

„Tak ako aj obilné klásky
vedia, kedy sú zrelé –
tým, že ich iný zožne.“

Krížiky sa nedajú zabudnúť.
Sú zapísané,
kam stihli dopadnúť –
do Božej pamäte
a do každej ľudskej dlane...




foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára