Stránky

6. mája 2014

Zajtra...



Zajtra


Ak odídem zajtra, nech spíšu moje básne,
ktoré schovávam po zásuvkách.
Ak odídem zajtra, nech odložia moje topánky na policu,
aby ostal voľný prah
pre tých, čo prídu po mne.

Snáď uvidím krásu
a poviem si, že som mala zahrať ešte mnoho
Chopinových skladieb a možno niečo od pána Liszta...
A vidieť deti priateľov - ako im rastú...
Nie, to nebol plán pre mňa.

Ak odídem zajtra, nech polejú moje fialky na okne
a zotrú z klaviatúry prach.
Ak odídem zajtra, nech si možno vypočujú moje piesne
a môj pozdrav na notách
pre tých, čo prídu po mne.

Snáď uvidím, čo ľudské oči nevidia
a s pánom Exupérym si podám ruku...
Ľudia by nemali vravieť zbohom, ale len dovidenia.
Chcela som len vidieť deti priateľov - ako im rastú...
Nie, to nebol plán pre mňa.


Ak odídem zajtra, nech zahrajú Toccatu a fugu d-mol.
Veď svet sa z jej perspektívy hneď zdá väčší.
Nechcem falošný pokoj, no ani tváre ako by tu človek ani nebol,
len pokorné vedomie, že ešte je tu ktosi večný...
Aj pre tých čo prídu po mne.

Aký je človek malý
a myslí si, že kvôli nemu zastane čas.
A zem sa predsa ďalej točí, aj kolieska v hodinách.
Chcela som len vidieť deti priateľov - ako im rastú...
Nie, to nebol plán pre mňa.


foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára