Stránky

3. júna 2014

Zvončeky...



Zvončeky
  
Vieš, čo mi včera pošepkali
lúčne zvončeky? 
Že neuvážene obdivujeme
pramienky 
kučeravých vlasov,
jemnú, bielu pokožku 
a jasný zrak.
Vraj ony si zajtra ako prvé 
schovajú hlávku medzi ramená
a počkajú, 
kým sa im voda zo stoniek celkom nevyparí,
kým nesplynú znovu so zemou. 
   
Chvíľu žijú z premeny, 
aby ostatné žilo s ich premenou...
  
Kývali sa vo vetre,
zajtra zabudnuté, 
ako naozajstné zvony.
  
Zvon-če-ky, zvon-če-ky...
Ľud-sky krás-ne 
ne-tr-vá na-ve-ky....



foto internet 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára