Stránky

28. júla 2014

Áno za rodinu...

Prvá z básní z pripravovaného programu Áno za rodinu, ktorý je pokračovaním nášho programu Áno za život...


Spoločný stôl

Zavoňal spoločný stôl.
Posadali sme si.
Miestnosť plná najrôznejších
pováh, osôb a zmesí.
Zotreli sme včerajšie omrvinky,
sklamania a nepokoje,
rozložili taniere,
dnešné zážitky
a zajtrajšie povinnosti.

A len tak – celkom jednoducho a pokojne –
sme si spolu s chlebom
podávali kúsky radosti.

Zavoňal spoločný stôl.
Ruky od najmenších až po najväčšie
sa spoločne delia o dary.
Niekedy viac spravodlivo,
inokedy milosrdne,
no vždy tak, aby dni, čo sú smutné,
čím skôr pominuli
a vrátil sa pokoj.

Tak sedíme za spoločným stolom.
Nie so sklopeným zrakom,
ani s vyvýšenou  hlavou,
ale dívame sa priamo.
K stolu sa sadá
s čistým štítom,
za dverami sa nechávajú nezhody...
Aby pozrieť sa na druhého
bolo ako dívať sa do vody –
priezračne a osviežujúco...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára