Stránky

8. augusta 2014

Bdenie...



Balada o strome

Oprela som sa hlavou o strom.
Nič mi nešepkal.
Nepohol ani lístkom,
nesklonil ku mne konáre ako zvyčajne.
Len stál.

Veľký a smutný ako breza z detskej básničky.
Nechtiac som ho porezala.
Moje slová stvrdli ako živicové perličky.
Len časom ich obmyje dážď a osuší vietor.
A tie, ktoré boli príliš ťažké,
mi popadali do dlaní.
Čo najviac raní,
vracia sa späť...

Oprela som sa hlavou o strom.
Padla noc a ráno ešte nevidieť...
Ticho sa rozprestrelo ako v závoji...

Čakám, kým mi odpustí,
kým sa zahojí...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára