Stránky

1. novembra 2014

Pavučinová...



Pavučina

Zaleskla sa ako čepeľ noža.
Slnko prešlo po jej hrane.
A predsa bola ľahšia od pierka.
Chvíľu sme stáli oproti sebe -
dve neznáme 
v rovnici...

Napriamila som prsty,
pevne ich stisla k sebe,
zasvišťal vzduch.

Bola krehká...
Najštíhlejšia zo stúh...

A predsa, asi na znak pomsty,
sa mi ovinula okolo ruky,
asi ako všetko jemné, vzácne,
čoho som sa chcela zbaviť,
čo vo mne občas drieme...

Na čepeli sa zaleskla kvapka slzy.
Dobiehajú ma moje tiene...


foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára