Stránky

23. januára 2015

Stojatá...

Voda

Som unavená.
Stojatá voda, čo si na brehu šepká s kameňmi.
Poznáme sa a predsa sme si neznámi.
Voda sa stará. Obmýva kamene,
aby zažili aspoň štipku nehy...
Len v noci sú stratené,
keď každá vlna šepká iba o lune.
Koniec láskania -
mesačné skaly sú vzácnejšie.
Odrážajú sa, až kým rázne nezakročí slnko.
Luna sa topí vo vode.
Vie, že zajtra sa zrodí na tom istom mieste.

Som unavená.
Obklopený kamením.
Hľadám lunu na nekonečnej ceste...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára