Stránky

17. februára 2015

Pod snehom...



Sklonená

Sklonila som sa uchom k zemi.
Ako ťažký zasnežený
strom.
Pod snehom sa mi ohýbal kmeň
a ja som vedela, že viac už neznesiem...

Vrch netreba pokoriť – povedal jeden –
stačí naň vystúpiť.
S bázňou otláčajúcou sa do stôp.
S očami upretými na vrchol.

Môj kmeň už dávno zabudol
aké je to pozrieť sa iným brezám na listy...
Plakali sme obe.
Ja, neistý
človek a zem, vediac, že ma musí prijať späť...

Jednoducho musíme veriť,
že kdesi ďaleko je vrchol,
hoci ho nevidieť...


foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára