Stránky

26. marca 2015

Zasľúbená...



Kanaán

Život nie je predsa tkaný z medu.
Zo samotného stredu
pavučiny plynie údel spätosti s bolesťou.

A až sa zatmie slnko a kvety nebudú už rásť,
osamieme.
V tieňovom pletenci z krížov
sa v tichu vyštveráme
až pod nebeskú bránu
a budeme prosiť.
O Kanaán a mannu.

Život nie je tkaný z vody.
Ruky, čo raz oberali strom,
dnes prekladajú kôpky pôdy.
Nestačia čarovné prútiky.
Živá voda preteká cez srdce a dlane.
Túžim... túžim po Kanaáne...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára