Stránky

14. mája 2015

Do prvých letných daždivých dní...

Voda

Som unavená.
Stojatá voda, čo si na brehu šepká s kameňmi.
Poznáme sa a predsa sme si neznámi.
Voda sa stará. Obmýva kamene.
Aby zažili aspoň štipku nehy...
Len v noci sú si stratené,
keď každá vlna šepká o lune.
Koniec láskania...
Mesačné skaly sú vzácnejšie -
odrážajú sa, až kým rázne nezakročí slnko.
Luna sa topí vo vode a vie,
že zajtra sa zrodí na tom istom mieste.

Som nepokojná.
Búrlivé more,
v ktorom sa môžu schovávať len ryby,
spomienky a mŕtvi.
V každom z nás predsa čosi zomiera.
Nech.
Nič okrem okrem života ma predsa nezviera.
Voda sa prelieva v oceánoch,
páli ma soľou, hoci by som ju chcela piť.
Nuž čo...
Dostávame čo chceme a čo nám treba.
Nezáleží na tom, že sa tie dva dary neprekryjú.
Napokon všetko zahladí čas.
Všetko sa stratí pod vodou.
Nevyhnutné sa bude zdať náhodou.

Vnímam len krásne. jednoducho. ľudsky.
Som unavená a nepokojná.
Vo vlnách postrihaná na kúsky
času...



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára