Stránky

12. mája 2015

Inšpirované skutočnosťou z rozprávky...



Zhavranelá

Nie som ich sestra, nie som záchrankyňa.
Ja čakám na spásu havranov.
Že jeden sa spustí z neba celkom nízko,
čiernymi krídlami zahalí moje rumovisko,
pierka sa mu zmenia na čiernu pelerínu
a poletíme...
Do diaľky, za neprajnú pustatinu,
kde ma vyslobodí z večného prekliatia.
Vymaní ma z čakania na roky,
ktoré sa už nevrátia,
vynahradí mi hodiny dívania sa na oblaky,
keď som nepokojne čakala
na operené znamenie.
A potom, až budeme voňať ticho
brezového hája po búrke,
nebude treba viac priznaní.
Môj havran pochopí, že ja som prekliatie
a možno ma už nebude chcieť zachrániť.
Nehlučne rozprestrie svoje krídla,
nechá ma s mojou dvojznačnosťou.
Veď nemám ľudskú podobu,
skrývam sa za brezové listy.
Tak budem čakať ďalšie veky
na zrušenie kliatby...
Medzitým zložia balady,
spomínať ma budú s odporom.
A ja sa nepohnem.
Stáť budem na krok od cieľa.
Havrany budú krákať,
že mám presne čo som chcela,
hoci čakám, hoci verím
zhavranelá. Zhavranelá.



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára