Stránky

8. júna 2015

Pieseň z Bieleho odkazu...

Mala som tú česť podieľať sa na projekte Biely odkaz, ktorý sa konal včera v Bardejove na námestí... Celá akcia sa niesla v duchu mieru, pokoja a slobody, ktoré mnohí ľudia nemôžu zažívať...
Nuž a práve na toto podujatie som vytvorila pieseň Divoké kone... ako túžbu po spomínaných hodnotách...



Divoké kone

Čas skrotol,
divoké kone s ním,
čo bežia do dialí,
potichu ustali.
Vidia v odraze vody orly,
chceli by letieť ako ony,
ale nemôžu...

Biele kone
pijú zo stupaje
rozorvanej zeme,
čo celkom nahá je,
človek zmenil ju na nepoznanie.
Kone z nej pijú.

Cválajú v pätách
orlom na koniec sveta
a veria, že im narastú krídla.
Cválajú k súhvezdiu Pegasa
s otázkou či ozaj nedá sa...
Či im nenarastú bájne krídla...

Kam bežíte kone, slobodné?
Cesty sú zradné, tmavé a nerovné.
Človek zabudol lietať, je stratený.
Kým svoju túžbu zas na krídla nezmení.


Mesiac oddane
vnoril sa do kvapiek
a zo sĺz človeka
skúša zložiť liek
na nelásku, nepokoj
a tváre zahľadené
do seba v odraze vody...

Divé kone
ďalej tryskom bežia
cez lesy, cez lúky,
kde ľudské ruky
nesiahnu, neničia,
neberú vieru a túžbu letieť...



foto internet

1 komentár:

  1. Najkrajšie na Zuzkinych básniach, je to že ich človek číta raz, dva a viacráz, a vždy nájde niečo nové, čo si pri predošlom čítaní nevšimol, pričom počet napísaných riadkov je vždy ten istý :).

    OdpovedaťOdstrániť