Stránky

21. júla 2015

Znovu o hviezdach...



Tajomne hviezdna

Mesiac visel za priehľadnú nitku z oblohy.
A hviezdy, vyblýskané tisícročné ostrohy,
premieňali po stáročia ľuďom svet.
Padajúce za oknom
často sa obtreli aj o môj parapet.

Niekedy som na ňom nechávala
hlinený krčiažtek,
snáď sa v ňom jedna zachytí...

Rozdrvila by som ju na prášok,
vsypala do kalíška s atramentom.
To by bola dôstojná smrť pre hviezdu.
Nestihla by totiž zhrdzavieť,
premenená na večný let...

A slová by sa z básní sypali ľuďom
ako priania.
Zomierali by s hviezdami za svitania.


Komu dnes padáš do krčiažka?



foto internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára