Stránky

13. septembra 2016

Huslistovi...



Jesenné listy
foto internet

kreslia na cesty
krvavé pásy.
Ak podídem ešte trochu ďalej,
už sa nespoznáme asi.
Vytiahnem golier k rozpáleným lícam.
Zrýchlený krok.
Oči kvôli vetru zúžené do štrbín.
Ako keď jazdec popchne koňa do slabín
a rozbehnú sa ako jeden.

Pravou rukou siaham do vrecka,
ľavou nervózne upravujem šál.
Na rozlúčku si mi dal zožmolený papier.
Blamáž... Veď ty si nikdy (slová) nepísal.
Len zopár neurčitých metafor jasných len tebe.

Celý ty...
Ležérne opretý o prah dvier,
zvierajúci husle z bazáru, akoby to boli stradivárky,
dívajúci sa na noty.
Biele pásy nekonečna
prerušené bodmi ľudskosti...

Chvíľu som hľadela na konské vlasy,
ako sa lesknú v lúčoch,
ako okolo seba sláčik víri prach.
A vtedy som ho mala asi stotinu!
Dokonalé. Priamo na perách!

Len jedno ti vyčítam.
Ozaj iba to...
Že si nechcel moje libreto...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára