Stránky

25. októbra 2016

Balada o polnočnici...



Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt midnight sun
foto internet
(Vďaka Erbenovi za jeho balady)

Z jazera vychádza polnočná panna.
Do vody padá jej strieborný prach.
S bielymi leknami na nohách
potichu stojí. Tajomná. Zradná.

Všetky ťa chceli, no ty práve ju.
Tak si o nej sníval. Tvoj oldomáš.
Chvatne ju k suchým perám prikladáš.
Počúvaj... Víly už nespievajú.

Pomedzi hluchavky na čistinu.
Vedie ťa lesnými chodníčkami.
O dúšok prosíš. Veď už ste sami.
Chceš si ju vziať. Éterickú. Inú.

Prikývla. S náručou otvorenou...
Akosi nevládzeš a už sa brieždi.
Mení sa ti na hmlu, mizne jak hviezdy
tá, čo mala byť tvojou ženou.

Objatie jediné tých, čo k nej zablúdia,
bohato stačí. Vydýchol si.
Mladosť, krásu od síl zeme prosí.
Na tisíc rokov... kým ju zas prebudia...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára